Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu IUDEX

Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu IUDEX, ako zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu, vydáva podľa § 12 ods. 2 a § 14 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") tento Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu IUDEX (ďalej len "Rokovací poriadok"):

Prvá časť
KONANIE PRED STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM IUDEX
Všeobecné ustanovenia

Čl. 1
Predmet Rokovacieho poriadku

Tento Rokovací poriadok upravuje najmä

  1. postup konania pred Stálym rozhodcovským súdom IUDEX (ďalej len "Rozhodcovský súd"), ktorý zriadilo Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu IUDEX (ďalej len "Zriaďovateľ"),
  2. pravidlá zmierovacieho konania pred Rozhodcovským súdom,
  3. pravidlá o trovách rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom,
  4. ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom.

Čl. 2
Sídlo a miesto konania ústnych pojednávaní

(1) Sídlo Rozhodcovského súdu uvedené v čl. 2 ods. 2 Štatútu Rozhodcovského súdu (ďalej len "Štatút") je zároveň aj ústredím Rozhodcovského súdu.

(2) Pravidelným miestom rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na inom mieste rozhodcovského konania a neoznámia ho Rozhodcovskému súdu najneskôr do 15 dní od začatia rozhodcovského konania, je ústredie Rozhodcovského súdu uvedené v odseku 1 tohto článku, ak rozhodca (predsedajúci rozhodca) neurčí inak.

(3) Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté oprávnenie Rozhodcovského súdu uskutočniť jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu medzi jeho členmi, vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania a iné vykonanie dôkazov, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín alebo na miestnu ohliadku.

Čl. 3
Jazyk rozhodcovského konania

(1) Žaloby, žalobné odpovede, vzájomné žaloby, ostatné písomné vyjadrenia účastníkov rozhodcovského konania a iné písomnosti, ktoré sa predkladajú Rozhodcovskému súdu, predvolania, rozhodcovské rozhodnutia alebo akékoľvek iné písomnosti Rozhodcovského súdu sa vyhotovujú a ústne pojednávania pred Rozhodcovským súdom sa konajú v slovenskom jazyku, ak tento Rokovací poriadok neustanovuje inak.

(2) Každý účastník rozhodcovského konania je povinný si zabezpečiť vyhotovenie úradne overeného prekladu písomnosti do jazyka uvedeného v odseku 1 tohto článku alebo tlmočníka, ktorý sa má zúčastniť ústneho pojednávania, na vlastné náklady, s výnimkou prípadu, ak by písomnosti boli vyhotovené v českom jazyku alebo ak by v prípade ústneho pojednávania pred Rozhodcovským súdom účastník rozhodcovského konania konal v českom jazyku.

(3) Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom musia byť predložené tomuto súdu v takom počte vyhotovení, aby každý účastník rozhodcovského konania, každý rozhodca, ktorý bude príslušný spor rozhodovať, mali k dispozícii jedno vyhotovenie takejto písomnosti.

Čl. 4
Právny základ riešenia sporov

(1) Rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Ak sa zmluvné strany nedohodli na právnom poriadku, tak Rozhodcovský súd bude rozhodovať spor podľa právneho poriadku, ktorý je určený kolíznymi normami platného právneho poriadku Slovenskej republiky.

(2) V spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje Rozhodcovský súd vždy podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky.

(3) Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodného styku a dobré mravy.

(4) Rozhodcovský súd môže obchodnoprávny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.

Čl. 5
Doručovanie písomností

(1) Ak sa zmluvné strany najneskôr do začatia rozhodcovského konania nedohodli inak a túto skutočnosť v tejto lehote neoznámili Rozhodcovskému súdu, tak sa písomnosti považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo na poslednú známu adresu sídla, alebo miesta podnikania, alebo trvalého pobytu adresáta, prípadne miesta, ktoré adresát uviedol ako miesto na doručovanie písomností.

(2) Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je známa, tak sa písomnosť považuje za doručenú dňom, keď bola vrátená Rozhodcovskému súdu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

(3) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania, uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je známa, tak sa písomnosť považuje za doručenú dňom, keď bola vrátená Rozhodcovskému súdu, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.

(4) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe na poslednú známu adresu jej trvalého pobytu, prípadne na inú adresu, ktorú fyzická osoba uviedla ako adresu na doručovanie písomností a jej iná adresa nie je známa, tak sa písomnosť považuje za doručenú dňom, keď bola vrátená Rozhodcovskému súdu, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba o tom nedozvie.

(5) Ak nebola písomnosť doručená z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, tak sa písomnosť uloží na pošte. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

(6) Písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. V prípade odopretia prijatia písomnosti sa za deň doručenia považuje deň odopretia prijatia.

(7) Žaloby, žalobné odpovede, vzájomné žaloby a iné písomnosti určené Rozhodcovskému súdu sa doručujú poštou - doporučene s potvrdením o doručení, alebo osobne - prostredníctvom poverenej osoby, alebo prostredníctvom kuriérskej služby, pričom adresát písomne potvrdí prevzatie tejto písomnosti.

(8) Rozhodcovské rozsudky a predvolania doručuje Rozhodcovský súd do vlastných rúk poštou - doporučene s potvrdením o doručení, alebo osobne - prostredníctvom poverenej osoby, alebo prostredníctvom kuriérskej služby, pričom adresát písomne potvrdí prevzatie tejto písomnosti.

(9) Rozhodcovské uznesenia a iné písomnosti určené účastníkom rozhodcovského konania doručuje Rozhodcovský súd podľa odseku 8 tohto článku, ak to nariadi Predseda, inak ich doručuje podľa odseku 7 tohto článku.

(10) Na doručovanie do vlastných rúk sa primerane použijú odseky 1,2,3,4,5,6 tohto článku.

(11) Ostatné písomnosti je možné doručovať poštou alebo v prípade potreby ich urýchleného doručenia aj prostredníctvom faxu alebo e-mailu na posledné adresátom oznámené faxové číslo alebo e-mailovú adresu na doručovanie týchto vybraných druhov písomností.

(12) Písomnosti uvedené v odseku 11 tohto článku doručované poštou sa považujú v tuzemsku za doručené na tretí deň a v cudzine na siedmy deň odo dňa ich odovzdania na poštovú prepravu, písomnosti uvedené v odseku 11 tohto článku doručované prostredníctvom faxu sa považujú za doručené momentom vytlačenia afirmatívnej správy o ich odoslaní, písomnosti uvedené v odseku 11 tohto článku, doručované prostredníctvom e-mailu, sa považujú za doručené momentom prijatia správy o ich doručení.

(13) Účastníci rozhodcovského konania sú povinný bez meškania oznamovať Rozhodcovskému súdu zmenu sídla, adresy miesta podnikania, adresy trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne zmenu inej adresy, ktorú účastníci rozhodcovského konania uviedli ako adresu na doručovanie písomností.

(14) Rozhodca je povinný akúkoľvek písomnosť, ktorá mu bola doručená, a ktorá sa týka rozhodcovského konania, bez meškania doručiť Rozhodcovskému súdu.

Čl. 6
Účastníci rozhodcovského konania

(1) Zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania.

(2) Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania. Žalovaným je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

(3) Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa poskytne rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

(4) Ak je účastník rozhodcovského konania právnická osoba, tak v rozhodcovskom konaní koná štatutárnym orgánom alebo pracovníkom, ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať, alebo koná za ňu zástupca.

(5) Účastník rozhodcovského konania sa môže dať v konaní pred Rozhodcovským súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Plnomocenstvo musí byť písomné a doručené alebo predložené Rozhodcovskému súdu najneskôr pri prvom úkone, pri ktorom účastník koná prostredníctvom zástupcu.

(6) Ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, tak koná každý z nich sám za seba.

(7) Ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodcovský rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, tak platia úkony jedného z nich aj pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie alebo na vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je v tomto prípade potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

(8) Okrem účastníkov rozhodcovského konania sa môže konania zúčastniť ako vedľajší účastník ten, kto má právny záujem na výsledku rozhodcovského konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodne Rozhodcovský súd, ak rozhodca, alebo rozhodcovia neboli ešte ustanovení, tak rozhodne Predseda len na základe návrhu jedného z účastníkov rozhodcovského konania, ktorého má vedľajší účastník v konaní podporovať.

(9) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník rozhodcovského konania. Koná však sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v rozhodcovskom konaní podporuje, tak ich Rozhodcovský súd posúdi po zvážení všetkých okolností. K úkonom vedľajšieho účastníka môžu rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú úkonom hlavného účastníka, musia však pri tom rešpektovať okolnosť, že rozhodcovské konanie vedie hlavný, a nie vedľajší účastník.

Čl.7
Ustanovenie rozhodcu

(1) Ak sa zmluvné strany najneskôr do začatia rozhodcovského konania nedohodli inak a túto skutočnosť v tejto lehote neoznámili Rozhodcovskému súdu, rozhoduje Rozhodcovský súd jedným rozhodcom.

(2) Ak sa zmluvné strany najneskôr do začatia rozhodcovského konania nedohodli na osobe rozhodcu alebo obsadení senátu a túto skutočnosť v tejto lehote neoznámili Rozhodcovskému súdu,

  1. pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom ustanoví rozhodcu Predseda Stáleho rozhodcovského súdu IUDEX (ďalej len "Predseda") zo zoznamu rozhodcov,
  2. pri rozhodcovskom konaní s tromi a viac rozhodcami ustanoví rozhodcov Predseda zo zoznamu rozhodcov.

(3) Ak sa zmluvné strany do začatia rozhodcovského konania dohodli na osobe rozhodcu alebo obsadení senátu, považuje sa doručenie dohody zmluvných strán o ustanovení konkrétnej osoby za rozhodcu Rozhodcovskému súdu za ustanovenie rozhodcu.

(4) Pokiaľ bude príslušný spor rozhodovať Rozhodcovský súd v senáte, ktorého zloženie si zmluvné strany dohodli, predsedajúceho rozhodcu následne ustanovia ustanovený rozhodcovia. Ak ustanovený rozhodcovia neustanovia predsedajúceho rozhodcu do 15 dní od začatia konania, tak ustanoví predsedu senátu Predseda, najneskôr do 30 dní od začatia konania.

(5) Predseda je povinný ustanoviť rozhodcu, prípadne rozhodcov najneskôr do 15 dní odo dňa, kedy márne uplynie lehota zmluvných strán na dohodu o osobe rozhodcu, prípadne rozhodcov uvedená v odseku 2 tohto článku.

Čl.8
Odmietnutie rozhodcu, znalca, tlmočníka

(1) Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať účastníkov rozhodcovského konania a Predsedu o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k účastníkom rozhodcovského konania je možné mať pochybnosť o jej nepredpojatosti.

(2) Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do funkcie rozhodcu počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr informoval.

(3) Účastníci rozhodcovského konania môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu, v opačnom prípade nebude Rozhodcovský súd prihliadať na námietku účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovi.

(4) Ak sa zmluvné strany najneskôr do začatia rozhodcovského konania nedohodli inak a túto skutočnosť v tejto lehote neoznámili Rozhodcovskému súdu, účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku proti rozhodcovi písomne u Predsedu, aj s uvedením dôvodov námietky najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania dozvedel o dôvodoch na uplatnenie tejto námietky.

(5) Ak sa rozhodca funkcie nevzdá rozhodne o podanej námietke proti rozhodcovi, Predseda v zmysle Štatútu, ktorý je povinný pri tomto rozhodovaní postupovať tak, aby objektívne zistil skutkový stav a rozhodol o tejto námietke bez zbytočných prieťahov a to najneskôr do 30 dní od podania námietky. Na oneskorene podanú námietku nebude Rozhodcovský súd prihliadať.

(6) Proti rozhodnutiu o námietke proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.

(7) Rozhodcovský súd je oprávnený aj počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia Predsedu o námietke.

(8) Na námietku proti znalcovi a tlmočníkovi sa primerane použijú ustanovenia tohto článku Rokovacieho poriadku.

ZAČATIE ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

Čl. 9
Doručenie žaloby a účinky doručenia žaloby

(1) Doručením žaloby Rozhodcovskému súdu dochádza k začatiu rozhodcovského konania v príslušnom spore, ktorý je bližšie špecifikovaný v doručenej žalobe.

(2) Žalobca je povinný predložiť žalobu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na rozhodcovskom súde a aby jeden rovnopis dostal každý účastník rozhodcovského konania. Ak účastník rozhodcovského konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, rozhodcovský súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

(3) Rozhodcovský súd doručí žalobu ustanoveným rozhodcom a ostatným účastníkom rozhodcovského konania.

(4) Doručenie žaloby Rozhodcovskému súdu má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

(5) Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

(6) Ak sa zmluvné strany nedohodli v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, tak Rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úradu primeranú lehotu, ak zákon alebo tento Rokovací poriadok neustanovuje inak.

(7) Ak účastníci rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia Rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradí, tak Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania.

Čl. 10
Náležitosti žaloby

(1) Žaloba doručená Rozhodcovskému súdu musí obsahovať tieto náležitosti:

  1. identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
  2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
  3. označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
  4. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
  5. návrh vo veci samej,
  6. podpis žalobcu.

(2) K žalobe je žalobca povinný pripojiť dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera, kópiu rozhodcovskej zmluvy a písomné vyjadrenie rozhodcu, alebo rozhodcov, ak boli ustanovení v zmysle čl.7 ods.2 Štatútu, že prijímajú funkciu rozhodcu.

Čl. 11
Odstránenie chýb žaloby

Ak žaloba neobsahuje náležitosti ustanovené v čl. 10 ods. 1 tohto Rokovacieho poriadku, prípadne ak nie sú k žalobe pripojené listiny uvedené v čl. 10 ods. 2 tohto Rokovacieho poriadku, tak je žalobca povinný tieto nedostatky odstrániť v lehote najneskôr 15 dní od doručenia výzvy na ich odstránenie Rozhodcovským súdom. V prípade, že žalobca v tejto lehote nedostatky neodstráni, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví.

Čl. 12
Žalobná odpoveď

(1) Žalovaný je povinný doručiť žalobnú odpoveď Rozhodcovskému súdu najneskôr do 15 dní od doručenia žaloby rozhodcovským súdom.

(2) Žalovaný je povinný predložiť žalobnú odpoveď s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na rozhodcovskom súde a aby jeden rovnopis dostal každý ustanovený rozhodca a každý účastník rozhodcovského konania. Ak účastník rozhodcovského konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, rozhodcovský súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

(3) V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

(4) Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote uvedenej v odseku 1 tohto článku, tak Rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

Čl. 13
Zmena alebo doplnenie žaloby a žalobnej odpovede

Každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania, ak Rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné, s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

Čl. 14
Vzájomná žaloba

(1) Žalovaný môže uplatniť v rozhodcovskom konaní svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 1 tohto Rokovacieho poriadku spolu s dôkazmi, o ktoré žalovaný opiera svoje tvrdenia najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nebolo nariadené ústne pojednávanie, tak žalovaný môže uplatniť svoje práva najneskôr do skončenia písomného konania. Na neskôr vznesené nároky žalovaného voči žalobcovi sa v rozhodcovskom konaní neprihliada.

(2) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia čl.9 ods.2 a 3 Rokovacieho poriadku.

(3) Žalobca je povinný sa písomne vyjadriť k vzájomnej žalobe najneskôr do 15 dní od jej doručenia žalobcovi a v písomnom vyjadrení je povinný uviesť svoje stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci. Ak sa žalobca v tejto lehote k vzájomnej žalobe nevyjadrí, tak Rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalovaného.

(4) O preddavku na úhradu predpokladaných trov konania o vzájomnej žalobe platia primerane ustanovenia tohto Rokovacieho poriadku o žalobe.

Čl. 15
Rozhodovanie o právomoci

(1) Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy; ak pritom Rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nie je oprávnený rozhodovať vo veci samej, tak o tom rozhodne uznesením, ktorým zastaví rozhodcovské konanie.

(2) Účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť alebo zánik rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej; výnimkou je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa zakladá na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ktorú je účastník rozhodcovského konania oprávnený uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, alebo do vydania rozhodcovského rozsudku pri písomnom konaní.

(3) Účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

(4) Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak zmeškanie lehoty účastníka rozhodcovského konania bolo spôsobené dôvodom, ktorý Rozhodcovský súd považuje za ospravedlniteľný.

(5) Ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, tak rozhodne o námietke uvedenej v odseku 2 a 3 tohto článku rozhodcovským uznesením alebo rozhodcovským rozsudkom. V prípade, že Rozhodcovský súd rozhodne uznesením, môže účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, do 30 dní po doručení takéhoto uznesenia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol; proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok.

(6) Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

Čl. 16
Príprava prejednania sporu

(1) Rozhodcovský súd pripraví a vedie konanie tak, aby čo najskôr v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá bez zbytočných prieťahov.

(2) V rámci prípravy konania Rozhodcovský súd preskúma najmä, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania, a urobí všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov. Rozhodcovský súd môže od účastníkov rozhodcovského konania vyžiadať ďalšie písomné stanoviská a dôkazy k skutkovo a právne rozhodujúcim okolnostiam sporu, ak to považuje za potrebné a na predloženie ktorých určí primeranú lehotu.

(3) Predseda môže pred začatím rozhodcovského konania vo veci samej, na návrh zmluvnej strany urobiť vhodné opatrenie na zabezpečenie dôkazov, ak je obava, že neskoršie nebude možné dôkaz vykonať vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami.

Čl. 17
Predbežné opatrenie

(1) Rozhodcovský súd môže po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu a môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s predbežným opatrením, ak zákon alebo tento Rokovací poriadok neustanovuje inak.

(2) O vykonanie nariadeného predbežného opatrenia je možné požiadať súd, v ktorého obvode sa má predbežné opatrenie vykonať.

Čl. 18
Ústne pojednávanie a písomné konanie

(1) Rozhodcovské konanie je písomné.

(2) Žiadne podanie účastníka rozhodcovského konania uskutočnené voči Rozhodcovskému súdu nie je možné urobiť ústne do zápisnice.

(3) Rozhodca je oprávnený rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania, ak je to na základe vlastnej úvahy rozhodcu vhodné a potrebné, pričom je oprávnený o tomto rozhodnúť aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

(4) V prípade, ak má rozhodcovské konanie formu ústneho pojednávania, tak Rozhodcovský súd zašle najneskôr 5 dní pred dňom pojednávania účastníkom rozhodcovského konania písomné predvolanie na pojednávanie, v ktorom im oznámi dátum, čas a miesto konania pojednávania. Ak sa toto oznámenie doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny, tak ho Rozhodcovský súd zašle najneskôr 30 dní pred dňom pojednávania.

(5) Všetky listiny alebo iné informácie predložené Rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania musí Rozhodcovský súd bez zbytočného odkladu doručiť alebo oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania, rovnako ako aj obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa Rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.

(6) Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne a včas upovedomený o dátume, čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví na toto ústne pojednávanie a nepožiada Rozhodcovský súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný Rozhodcovskému súdu včas oznámiť, alebo ak Rozhodcovský súd tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie, tak Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní aj bez prítomnosti tohto účastníka rozhodcovského konania a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Rovnako môže postupovať aj v prípade, ak účastník rozhodcovského konania nepredložil listiny alebo predmety.

(7) Každý z účastníkov rozhodcovského konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

(8) Ústne pojednávanie môže Rozhodcovský súd podľa potreby odročiť, a to na odôvodnený návrh účastníka rozhodcovského konania alebo z podnetu Rozhodcovského súdu.

(9) Návrh na zmenu termínu ústneho pojednávania sa musí podať v dostatočnom časovom predstihu, aby bolo možné informovať protistranu a členov rozhodcovského senátu, prípadne rozhodcu, najneskôr však jeden deň po dni doručenia predvolania na ústne pojednávanie, inak Rozhodcovský súd na návrh na zmenu termínu ústneho pojednávania neprihliadne.

(10) Ak účastník rozhodcovského konania požiada Rozhodcovský súd o odročenie ústneho pojednávania z dôležitých dôvodov, najmä pre dočasnú alebo trvalú pracovnú neschopnosť, určí Rozhodcovský súd náhradný termín ústneho pojednávania do 30 dní odo dňa riadneho termínu ústneho pojednávania. Ak sa účastník rozhodcovského konania nemôže ustanoviť na náhradný termín ústneho pojednávania, z rovnakých alebo iných dôležitých dôvodov, je povinný dať sa v konaní pred Rozhodcovským súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak sa účastník rozhodcovského konania nezúčastní na náhradnom termíne ústneho pojednávania priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu, tak Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní aj bez prítomnosti tohto účastníka rozhodcovského konania a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

(11) Rozhodcovské konanie, ktoré prebieha pred Rozhodcovským súdom je neverejné, na ústnom pojednávaní môžu byť prítomné osoby, ktoré nie sú účastníkmi rozhodcovského konania, iba so súhlasom Rozhodcovského súdu a účastníkov rozhodcovského konania. Súhlas účastníkov rozhodcovského konania sa nevyžaduje v prípade, ak sa na ústnom pojednávaní majú zúčastniť svedkovia, znalci alebo tlmočníci.

(12) Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu; v prípade, ak sa účastník rozhodcovského konania zúčastní ústneho pojednávania osobne, bez prítomnosti svojho zvoleného zástupcu, môže Rozhodcovský súd konať s účastníkom rozhodcovského konania priamo.

(13) Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli riadne a včas vykonať potrebný úkon, Rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať tento úkon dodatočne, pričom prihliada na charakter príčiny, ktorá im znemožnila riadne a včas vykonať potrebný úkon a prihliada na zásadu hospodárnosti a rýchlosti v rozhodcovskom konaní.

(14) Nedostatok zákonných podmienok rozhodcovského konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku.

(15) Rozhodcovský súd neposkytuje pri plnení svojich úloh účastníkom rozhodcovského konania poučenia o ich hmotných a procesných právach a povinnostiach.

Čl. 19
Zápisnica o ústnom pojednávaní

(1) O priebehu ústneho pojednávania zabezpečí Predseda spísanie zápisnice v jazyku určenom podľa článku 3 tohto Rokovacieho poriadku, ktorá musí obsahovať najmä označenie prejednávanej veci, prítomných účastníkov rozhodcovského konania, opis priebehu dokazovania a uvedenie obsahu prednesov a výroky rozhodnutia.

(2) Do zápisnice, uloženej u Predsedu, sú oprávnení nahliadať účastníci rozhodcovského konania, rozhodca, alebo rozhodcovia, ktorí sú príslušní rozhodovať spor, priebeh ktorého táto zápisnica zachytáva, znalci a tlmočníci; tieto osoby majú právo na vyhotovenie kópie tejto zápisnice za poplatok stanovený v Sadzobníku poplatkov rozhodcovského konania.

Čl. 20
Dokazovanie

(1) Účastníci rozhodcovského konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania.

(2) Rozhodcovský súd rozhodne, na základe vlastného uváženia a s prihliadnutím na prínos jednotlivých dôkazov k objasneniu sporu, o výbere navrhnutých dôkazov a o spôsobe ich vykonania.

(3) Svedkov a znalcov, ktorí sú povinní chrániť utajovanú skutočnosť, zachovávať obchodné a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno vypočuť o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len vtedy, ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4) Ak nemôže Rozhodcovský súd zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.

(5) Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania, ktoré sa stávajú súčasťou trov rozhodcovského konania, ak zákon alebo tento Rokovací poriadok neustanovuje inak.

(6) Rozhodcovský súd hodnotí dôkazy nestranne, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli účastníci rozhodcovského konania.

Čl. 21
Ustanovený znalec

(1) Rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca, alebo znalcov, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil Rozhodcovský súd.

(2) Rozhodcovský súd môže účastníkovi rozhodcovského konania uložiť, aby znalcovi poskytol všetky podstatné informácie alebo predložil alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku. V prípade, ak by účastník rozhodcovského konania odmietol znalcovi poskytnúť túto súčinnosť, je Predseda alebo rozhodca, oprávnený uložiť tomuto účastníkovi poriadkovú pokutu do výšky 400,- €, slovom štyristo eur, a to aj opakovane.

(3) Rozhodcovský súd je oprávnený, ak to na základe vlastného uváženia považuje za potrebné alebo ak o to požiada účastník rozhodcovského konania, požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu účastníci rozhodcovského konania môžu klásť otázky a žiadať vysvetlenie.

ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIE

Čl. 22
Rozhodovanie viacerými rozhodcami

(1) V rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé rozhodnutie Rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.

(2) Rozhodcovský súd prijíma rozhodcovské rozhodnutie na neverejnom zasadnutí hlasovaním rozhodcov, na ktorom môžu byť prítomní iba rozhodcovia, ktorí sa zúčastnili rozhodcovského konania a Predseda, ktorý spíše zápisnicu o hlasovaní.

(3) Ak nebude rozhodca prítomný na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, tak ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Ak rozhodca odmietne na neverejnom zasadnutí hlasovať, tak sa má za to, že sa zdržal hlasovania a ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.

(4) O hlasovaní o výroku rozhodcovského rozhodnutia musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíše predsedajúci rozhodca a ostatní rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne zápisnicu podpísať alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, tak sa to uvedie v zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca zápisnicu nepodpísal.

(5) Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odlišné stanovisko a odôvodniť ho.

(6) Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.

Čl. 23
Rozhodcovský rozsudok

(1) Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, ak rozhoduje o veci samej alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania, v ostatných veciach rozhoduje uznesením.

(2) Po skutkovom zistení a právnom posúdení predmetu konania Rozhodcovský súd vynesie rozhodnutie a doručí písomne vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodol vo veci samej a o trovách rozhodcovského konania, účastníkom rozhodcovského konania alebo ich právnym zástupcom.

(3) Rozhodcovský rozsudok vyhlási rozhodca, alebo predseda rozhodcovského senátu na ústnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyneseniu rozhodnutia. Po vyhlásení rozhodcovského rozsudku sa doručí písomne vyhotovený rozhodcovský rozsudok účastníkom rozhodcovského konania alebo ich právnym zástupcom. V prípade, ak účastníci rozhodcovského konania nie sú na ústnom pojednávaní prítomní, doručí im Rozhodcovský súd písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku bez vyhlásenia.

(4) Písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku podpisuje rozhodca alebo Predseda rozhodcovského senátu. Ak ho nemôže podpísať rozhodca, podpíše ho iný poverený rozhodca, ak rozhoduje rozhodcovský senát, podpíše ho iný člen rozhodcovského senátu, dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

(5) Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania, nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a nesmie prisúdiť plnenie, ktoré je nemožné.

(6) Ak určitá časť predmetu konania už nie je sporná môže Rozhodcovský súd rozhodnúť čiastočným rozhodcovským rozsudkom, v spornej časti predmetu konania bude Rozhodcovský súd v konaní pokračovať a rozhodovať o nich.

(7) Ak je sporné či uplatnený nárok existuje a aká je jeho výška môže Rozhodcovský súd, ak je to účelné, rozhodnúť najskôr o základe prejednávanej veci, prechodným rozhodcovským rozsudkom, a potom pokračovať v rozhodcovskom konaní o výške nároku, a rozhodnúť o ňom.

Čl. 24
Obsah rozhodcovského rozsudku

(1) Rozhodcovský rozsudok obsahuje:

  1. označenie Rozhodcovského súdu,
  2. mená a priezviská rozhodcov,
  3. označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom,
  4. miesto rozhodcovského konania,
  5. dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
  6. výrokovú časť,
  7. odôvodnenie s výnimkou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach zmieru
  8. poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo zákonných dôvodov.

(2) Výroková časť rozhodcovského rozsudku obsahuje okrem výroku vo veci samej aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú.

(3) Ak sa vo výroku rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť plniť, určí Rozhodcovský súd zároveň lehotu na toto plnenie.

(4) Na žiadosť účastníka rozhodcovského konania potvrdí Predseda nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku.

Čl. 25
Oprava a výklad rozhodcovského rozsudku

(1) Chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku, opraví Rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania uznesením, a to najneskôr do 30 dní od jeho vydania.

(2) Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

(3) Na žiadosť účastníka rozhodcovského konania, doručenú Rozhodcovskému súdu najneskôr do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, môže Rozhodcovský súd vydať doplňujúci rozsudok; ak sa ukáže, že Rozhodcovský súd nerozhodol v pôvodnom rozhodcovskom rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o trovách konania. Rozhodcovský súd vydá doplňujúci rozsudok, pričom prihliada len na dôkazy označené a predložené najneskôr do vydania pôvodného rozhodcovského rozsudku, pri ústnom pojednávaní najneskôr do skončenia ústneho pojednávania.

(4) Každý účastník rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

(5) Účastníci rozhodcovského konania nie sú povinní platiť poplatky spojené s doplnením alebo s opravou rozhodcovského rozsudku.

Čl. 26
Preskúmanie rozhodcovského rozsudku

(1) Ak sa zmluvné strany najneskôr do začatia rozhodcovského konania nedohodli inak a túto skutočnosť v tejto lehote neoznámili Rozhodcovskému súdu, je preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené.

(2) Ak sa zmluvné strany dohodli podľa odseku 1, že rozhodcovský rozsudok môže preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia), na žiadosť niektorého z účastníkov rozhodcovského konania, doručenej Rozhodcovskému súdu najneskôr do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku tomuto účastníkovi, určí Predseda rozhodcu (rozhodcov), ktorý (ktorí) má (majú) rozhodcovský rozsudok preskúmať.

(3) Ak by účastník rozhodcovského konania nedoručil žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku v lehote uvedenej v odseku 2 tohto článku, tak Rozhodcovský súd nebude na žiadosť účastníka rozhodcovského konania prihliadať.

(4) Zmier uzavretý účastníkmi rozhodcovského konania, prípadne aj zaznamenaný formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach nie je možné podľa tohto článku Rokovacieho poriadku preskúmať.

Čl. 27
Rozhodcovské uznesenie

(1) Rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením najmä:

  1. o podmienkach rozhodcovského konania,
  2. o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede,
  3. o právomoci na rozhodnutie vo veci samej,
  4. o nariadení predbežného opatrenia,
  5. o zastavení rozhodcovského konania,
  6. o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

(2) Na rozhodcovské uznesenie sa primerane použijú ustanovenia článku 23 až 26 tohto Rokovacieho poriadku.

Čl. 28
Zrušenie rozhodcovského rozsudku

(1) Účastník rozhodcovského konania je oprávnený domáhať sa žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, v prípadoch uvedených v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

(3) Účastník rozhodcovského konania je oprávnený podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý žalobu podáva.

(4) Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku, lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

(5) Ak sa zmluvné strany najneskôr do začatia rozhodcovského konania nedohodli inak a túto skutočnosť v tejto lehote neoznámili Rozhodcovskému súdu, je podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní vylúčené.

(6) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) a c) zákona o rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

(7) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu ako je uvedený v odseku 6 tohto článku, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodca alebo rozhodcovia, zúčastnený na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Na ustanovenie nových rozhodcov sa primerane použije článok 7 Rokovacieho poriadku, pričom Predseda je povinní ustanoviť rozhodcu, alebo rozhodcov najneskôr do 15 dní od doručenia rozhodnutia súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku Rozhodcovskému súdu.  

Druhá časť
ZMIEROVACIE KONANIE
PRED ROZHODCOVSKÝM SÚDOM

Čl. 29

(1) Rozhodcovský súd vykoná na návrh zmluvných strán alebo účastníkov rozhodcovského konania zmierovacie konanie. Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Zmierovacie konanie vykoná Rozhodcovský súd len vtedy, ak s tým súhlasia všetky zmluvné strany alebo všetci účastníci rozhodcovského konania.

(2) Na návrh účastníka rozhodcovského konania, môže Rozhodcovský súd so súhlasom všetkých účastníkov rozhodcovského konania prerušiť rozhodcovské konanie na čas konania zmierovacieho konania.

(3) Konanie vedie zmierovací rozhodca, ktorého ustanoví Predseda zo zoznamu rozhodcov. Na zmierovacieho rozhodcu sa primerane použijú ustanovenia Štatútu a Rokovacieho poriadku o jednom rozhodcovi.

(4) Dátum, čas a miesto ústneho pojednávania zmierovacieho konania určí Predseda a oznámi ho účastníkom zmierovacieho konania a zmierovaciemu rozhodcovi v dostatočnom časovom predstihu pred jeho konaním.

(5) Účastníci zmierovacieho konania prednesú na ústnom pojednávaní svoje návrhy. Zmierovací rozhodca postupuje pri hľadaní riešenia sporu v úzkej súčinnosti s účastníkmi zmierovacieho konania, najmä vedie diskusiu účastníkov zmierovacieho konania, navrhuje riešenia a postupy, avšak nemôže účastníkom zmierovacieho konania ukladať povinnosti, hodnotiť ich návrhy a rozhodovať o nich alebo o spornej veci.

(6) Výsledkom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru účastníkmi zmierovacieho konania, ktorý na žiadosť účastníkov zmierovacieho konania môže Rozhodcovský súd zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Ak účastníci zmierovacieho konania neuzavrú zmier, môže ktorýkoľvek účastník zmierovacieho konania navrhnúť Rozhodcovskému súdu, aby pokračoval v rozhodcovskom konaní.

(7) Poplatok z návrhu na zmierovacie konanie platia účastníci zmierovacieho konania vopred - rovnakým dielom; ak zákon alebo Rokovací poriadok neustanovuje inak. Bez ohľadu na výsledok zmierovacieho konania sa poplatok z návrhu na zmierovacie konanie nevracia.

(8) Ak účastníci rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, tak Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví. Na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd uzavretý zmier zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach.

(9) Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach má rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok vo veci samej a primerane sa naň vzťahujú články 23, 24 a 25 Rokovacieho poriadku.  

Tretia časť
TROVY ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

Čl. 30

(1) Trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, poplatky za jednotlivé úkony Rozhodcovského súdu, odmena rozhodcu, hotové výdavky Rozhodcovského súdu účelne vynaložené v súvislosti s rozhodcovským konaním, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie účastníkov rozhodcovského konania, ak je zástupcom advokát.

(2) Predseda vypracúva v zmysle čl. 6 ods. 6 písm. f) Štatútu Pravidlá trov rozhodcovského konania, ktoré tvoria prílohu č. 1 tohto Rokovacieho poriadku a Sadzobník poplatkov rozhodcovského konania, ktorý tvorí prílohu č. 2 tohto Rokovacieho poriadku.

(3) Ak Pravidlá trov rozhodcovského konania neustanovujú inak, tak základom na určenie výšky poplatku za rozhodcovské konanie je hodnota predmetu sporu. Žalobca je v žalobe povinný uviesť hodnotu sporu, a to aj vtedy, ak nárok nemá peňažnú povahu. Ak sa žalobou uplatňuje viac nárokov, tak sa hodnota každého nároku určí samostatne a hodnota sporu sa určí ako súčet hodnoty všetkých uplatňovaných nárokov. V prípade, ak žalobca neurčil hodnotu predmetu sporu, alebo ju určil nesprávne, tak hodnotu sporu určí Predseda aj bez návrhu žalobcu, žalovaného, alebo inej dotknutej osoby na základe skutočností, ktoré sú mu známe. Ak Predseda neurčí hodnotu sporu do 3 dní od doručenia žaloby Rozhodcovskému súdu, stanoví sa poplatok za rozhodcovské konanie podľa bodu 2 Sadzobníka poplatkov rozhodcovského konania.

(4) Hodnota sporu sa stanovuje:

  1. v žalobe na peňažné plnenie, sumou vymáhaných peňažných prostriedkov,
  2. v žalobe na vydanie majetku, hodnotou predmetného majetku,
  3. v žalobe na určenie, či tu právo (právny vzťah) je alebo nie je, hodnotou predmetu právneho vzťahu v čase podania žaloby,
  4. v žalobe na uloženie povinnosti konať alebo sa zdržať určitého konania, hodnotou materiálnych záujmov žalobcu.

Štvrtá časť
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Čl. 31
Spoločné ustanovenia

(1) Súčasťou tohto Rokovacieho poriadku a zároveň aj jeho prílohou sú Pravidlá trov rozhodcovského konania ako príloha č. 1 tohto Rokovacieho poriadku, Sadzobník poplatkov rozhodcovského konania ako príloha č. 2 tohto Rokovacieho poriadku a Poriadok odmien Predsedu a rozhodcov ako príloha č. 3 tohto Rokovacieho poriadku.

(2) Ak sa strany dohodli v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke k zmluve, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vniknú, predložia na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, platí, že sa podrobujú predpisom tohto Rozhodcovského súdu, najmä jeho Štatútu a Rokovaciemu poriadku v znení platnom v okamihu začatia rozhodcovského konania.

(3) Vo veciach neupravených týmto Rokovacím poriadkom sa postupuje podľa Štatútu, ďalej podľa zákona o rozhodcovskom konaní a vo veciach neupravených ani zákonom o rozhodcovskom konaní sa postupuje podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(4) Zmeny a doplnky tohto Rokovacieho poriadku vydáva Zriaďovateľ Rozhodcovského súdu, a to buď vo forme priebežne číslovaných dodatkov k tomuto Rokovaciemu poriadku, alebo vo forme nového Rokovacieho poriadku so zapracovanými zmenami a doplnkami. Dodatok k tomuto Rokovaciemu poriadku sa dňom nadobudnutia jeho účinnosti stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto Rokovacieho poriadku. Dodatok k tomuto Rokovaciemu poriadku nadobudne platnosť a účinnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku, ak z tohto dodatku alebo zo zákona nevyplýva, že účinnosť nadobudne neskorším dňom. Nový Rokovací poriadok so zapracovanými zmenami a doplnkami dňom jeho účinnosti nahrádza ostatný platný a účinný Rokovací poriadok. Nový Rokovací poriadok so zapracovanými zmenami a doplnkami nadobudne platnosť a účinnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku, ak z tohto Rokovacieho poriadku alebo zo zákona nevyplýva, že účinnosť nadobudne neskorším dňom.

Čl. 32
Účinnosť

(1) Ku dňu účinnosti tohto Rokovacieho poriadku sa ruší Rokovací poriadok účinný odo dňa 01.04.2005 v znení dodatku č.1. účinného od 01.08.2006, v znení dodatku č.2. účinného od 01.06.2007, v znení dodatku č.3. účinného od 01.11.2008 a v znení dodatku č.4. účinného od 10.08.2009.

(2) Tento Rokovací poriadok nadobúda platnosť a účinnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku.